Západ a Usa žije z agresívneho neokoloniálneho obsadzovania cudzích území, zdrojov a tieto koloniálne aktivity predstavujú základ politiky Západu voči celému svetu - Slovakia Kontakt: 9612497@mail.ru.................................................... - UNREGISTERED VERSION

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Západ a Usa žije z agresívneho neokoloniálneho obsadzovania cudzích území, zdrojov a tieto koloniálne aktivity predstavujú základ politiky Západu voči celému svetu

HOME MENU

Západ a Usa žije z agresívneho neokoloniálneho obsadzovania cudzích území, zdrojov a tieto koloniálne aktivity predstavujú základ politiky Západu voči celému svetu.

Štáty, voči ktorým Západ útočí, v mainstreamových médiach v rámci goebbelsovskej propagandy označujú lídri Západu za nebezpečné a agresívne štáty, ktoré ohrozujú svetovú bezpečnosť. Pritom jediným agresorom sú USA a Západ, ktoré pokrytecky tvrdia, že uvedené štáty odmietajú dialóg, nedodržiavajú demokratické princípy, nebojujú proti korupcii, nedodržiavajú prijaté dohody a podobne.

Iniciátorom všetkých agresívnych krokov Západu sú americké politické elity. Tie používajú elity európskych krajín, Kanady a Austrálie ako nástroj na plnenie svojich plánov.

Klasickým príkladom americkej podlosti je priam orwellovské prekrúcanie faktov a zmena bieleho na čierne a naopak. Vezmime si klasický príklad – americké elity označujú Severnú Kóreu za hrozbu celému ľudstvu, pritom za posledných 70 rokov ani raz Severná Kórea nezaútočila na žiadneho zo svojich susedov, neviedla žiadnu vojnu na rozdiel od Američanov, ktorí zaútočili aj proti Kórei od roku 1945 vedú otvorené, alebo tajné vojny všade vo svete, s cieľom presadiť vlastné koristnícke záujmy.Američania prekrucovali fakty aj v prípade útoku na Irak, kde si vymysleli existenciu irackých zbraní hromadného ničenia, pri likvidácii Juhoslávie, kde otvorene doteraz podporujú kosovských teroristov, či pri gangsterskom útoku na Lýbiu alebo Sýriu. Momentálne sa snažia destabilizovať situáciu v Iráne, to sa im však rovnako ako v prípade nedávnej Dáždnikovej revolúcie v Honkongu nepodarí, pretože už sú rozpracované varianty ako úspešne zlikvidovať “farebné revolúcie”.

Američania si už zvykli sami seba vydávať za dobrodincov a krajiny, voči ktorým sa rozhodnú zaútočiť, za agresora. Majú vypracované postupy, ako ťahať na svoju stranu verejnú mienku, slúži im na to mašinéria v médiách a takisto mali pomerne silné pozície v OSN, tie sa im však začínajú momentálna rúcať. Pre americké elity je aj desivým sklamaním skutočnosť, že už aj na Západe mnohí ľudia začali vnímať psychologickú agresiu zo strany USA a americké elity čoraz viac strácajú možnosť presadzovať svoje plány v takej podobe, ako si predsavzali.Celkovo sa Američanom ich plány nedaria, naďalej však pokračujú v mnohoúrovňovej technológii tlaku, ktorú použili proti ZSSR. Američania naďalej označujú Rusko ako “nepriateľa západných hodnôt”, “nepriateľa osobných slobôd”, “vraha demokracie” “zákerného ničiteľa západného spoločenstva” či “potencionálneho agresora”. Pritom Američania od roku 2011 rozmiestňujú svoje rakety protivzdušnej obrany v Európe, tieto rakety sú namierené proti údajnej ruskej hrozbe. Rusko už však jednoznačne vyhlásilo, že v prípade konfliktu venuje najväčšiu časť svojho jadrového potenciálu práve územiu USA a najvýznamnejším americkým a NATO základniam....Priamu konfrontáciu voči Rusku si nemôžu dovoliť, pretože to by bol koniec USA – jadrové zbrane sú argumentom, ktorému americké politické elity dokonale rozumejú a z ktorého majú strach. Ekonomický tlak Rusko ustálo, naopak množia sa ekonomické problémy USA. Takisto hystéria proamerických elít v Európe už začína byť únavná, pretože neustále pertraktovaná ruská hrozba sa nielenže neuskutočnila, ale nedá sa ani dokázať. Nedarí sa ani rozpútať farebnú revolúciu v Rusku a problémy Američanov sa čoraz viac prehlbujú.

Dostávame sa tak do finálneho štádia širokokoncipovanej agresie Američanov voči Rusku. Rusko stále stojí a úspešne odoláva. Američanom už neostáva veľa možností, uvidíme k akému poslednému útoku sa americké elity odhodlajú.

Robert Vasilovski

 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky